Organické látky vo vode nemajú škodlivé účinky na ľudský organizmus a neobmedzujú používanie vody. Ich hygienický význam spočíva v tom, že sú indikátormi znečistenia vody inými prvkami, najmä mikroorganizmami, ktoré predstavujú epidemiologické riziko pre obyvateľstvo.
Organické látky môžu byť prírodné (špecifické pre pôdu, z ktorej sa získavajú vo vodných vrstvách) alebo umelé, pochádzajúce zo znečistenia. Môžu mať aj rastlinnú alebo živočíšnu povahu, pričom živočíšna povaha je vo všeobecnosti spontánna voči vyššej hustote mikroorganizmov.
Priposudzovaní znečistenia vôd má osobitný význam náhly nárast hodnôt organických látok, čo zvyšuje zásah znečistenia.
Organické látky vo vode sú určené oxidáciou organických látok oxidačnými činidlami KMnO4 alebo K2CrO7. Metóda je tiež známa ako index manganistanu.
<štýl rozpätia= "veľkosť písma: stredná; farba: #cc0000; ">Referenčná analýza, po ktorej sa vykoná analýza: Analýza pre stanovenie tvrdosti pitnej vody sa vykonáva vo vlastnom laboratóriu podľa normy
Princíp metódy:
Stanovenie tvrdosti v pitnej vode sa vykonáva titráciou manganistanom draselným.
Prípady odmietnutia vzorky – množstvo nevhodnej vzorky, vzorka odobratá v nevhodných nádobách, vzorky nie sú správne označené atď.
Príjemca – čistá nádoba.
Množstvo vzorky potrebné na vykonanie analýzy - minimálne 210 ml.
Stabilita vzorky – čerstvo zozbieraná voda je stabilná 2 dni pri teplote 2-8°C alebo 6 hodín pri teplote okolia.
Parameter / merná jednotka | hodnota CA (maximálna prípustná koncentrácia) | | Oxidovateľnosť, (mgO2/l) | max. 5 |
Recommendations for performing analysis/ Účinky prekročenia referenčných hodnôt –
Vysoká oxidačná hodnota naznačuje znečistenie vody, takže osobitný význam má náhle zvýšenie hodnôt organickej hmoty, čo zvyšuje zásah znečistenia
.Na zníženie tvrdosti vody sa často používajú filtre a špeciálne inštalácie.
Bibliografia:
- LEGEA 458/2002 v znení zmien a doplnení zákonom
